Podľa tradície zapálili plameň pred starovekým chrámom bohyne Hery.
Zamračená obloha zmarila úsilie o vytvorenie ohňa zvyčajným spôsobom,
keď herečka oblečená ako starogrécka kňažka používa na zapálenie
striebornej pochodne parabolické zrkadlo, na ktoré dopadá slnečný lúč.
Namiesto toho použili záložný plameň, ktorý zapálili na tom istom mieste
v pondelok počas záverečnej skúšky. Po vzplanutí ohňa dala kňažka, v
podaní herečky Mary Minovej, pochodeň do rúk gréckeho olympijského
šampióna vo veslovaní z predošlých OH v Tokiu Stefanosa Ntouskosa. Ten s
ňou prešiel zo štadióna k pamätníku zakladateľa moderných hier baróna
Pierra de Coubertina, informovala agentúra AP.
Na ceremoniáli nechýbali prezident Medzinárodného olympijského výbor
(MOV) Thomas Bach, grécka prezidentka Katerina Sakellaropoulouová a
francúzski organizátori. "Stojíme na posvätnej pôde, ktorá dala
ľudstvu tento dar. Olympijské hry v Paríži budú veľkým symbolom jednoty,
sú to očakávania miliárd ľudí v tejto náročnej dobe plnej vojen a
konfliktov. Ľudia sú unavení nenávisťou, agresiou a negatívnymi
správami, ktorým musia čeliť každý deň. Zapálenie olympijského ohňa je
symbolom nádeje a lepšej budúcnosti. Bude žiariť a inšpirovať našu
olympijskú agendu od začiatku do konca. Budú to vôbec prvé hry s rovným
zastúpením oboch pohlaví. Francúzsky výbor urobil skvelú prácu. Chcel by
som pogratulovať organizátorom a Francúzsku, že dokázali našu
olympijskú agendu uskutočniť," uviedol Bach na slávnostnom ceremoniáli.
Oheň je jeden zo symbolov olympijských hier. Podľa tradície horel na
oltári v gréckej Olympii, kde sa v roku 776 pred naším letopočtom konali
prvé antické hry. V modernej histórii hier sa objavil prvýkrát v
Amsterdame 1928 a prvá púť olympijského ohňa sa uskutočnila v roku 1936,
na ceste do Berlína preťala štafeta sedem krajín vrátane vtedajšieho
Československa.
V poradí XXXIII. olympijské hry v Paríži odštartujú 26. júla a vyvrcholia 11. augusta 2024.